Život s robotníkmi na lešení okolo paneláku

20. srpna 2014 v 11:58 | Dena Hviezdička |  moje pribehy
Neviem, že či aj vy ste boli tí šťastlivci, ktorým niekedy rekonštruovali/zatepľovali panelák. Ja som dokonca dvojnásobne ,,šťastná" a mala som byť iba raz. Začnem od začiatku.

Asi nejako začiatkom roku 2013 sme sa dozvedeli, že náš panelák budú prerábať a zatepľovať. Rekonštrukcia mala byť hotová nejako v novembri 2013. Ale mám taký pocit, že si pomýlili rok. Lebo tí ťuťmasi s kladivom na leštení stále sú.

1. Fáza bola celkom ok, bola zo strany školy, ja mám izbu na opačnej strane paneláku. Ale i tak mi lešenie trocha vadilo, nedalo sa toľko motať okolo školy a špehovať angličtinára z balkóna(ešte šťastie, že náš balkón robili až začiatkom prázdnin). Navyše sa do zimy čakalo, že či sa pustia robotníci aj do druhej strany alebo nie. Nakoniec sa ukázalo, že sa do druhej strany paneláku pustia až na rok, hoci by kľudne mohli mať celý panelák už dávno zateplený, lebo v zime nebola skoro žiadna zima.

2. Fáza je vlastne teraz, minule skončili tesne pred našim vchodom, keby išli o vchod ďalej, mali by sme to už za sebou. Robotníci začali nejako v júni, viem to, lebo to vyzeralo, že do polovičky prázdnin budeme mať nový balkón. Robotníci vyleteli ako strela, ale už mi pripadajú pomalší. No čo už, je to haluz. Vypíšem dôvody:

1. Najhorší deň môjho života:
Spôsobili práve robotníci, keď mi celý deň vŕtali do steny, totál najhorší deň! Ešte horší, ako ten, keď som sa dozvedela nejakú zlú správu(nič ma nenapadá), vtedy som bola aspoň ráno šťastná, ale u nich nie. Oni vŕtali od rána. Hrôza!

2. Výbuchy:
Divím sa, že ešte z toho lešenia nepopadali. Pri výbuchoch našej rodiny, či smiechu alebo hnevu! Musia si myslieť, že sme celkom blázni :D. Tak isto aj ja ich niekedy počujem nadávať (ktovie, ako to riešia matky s malými deťmi, ktoré majú detskú izbu zrovna na tej strane), otec raz počul, ako sa jeden druhého pýtal, že ako sa niečo robí(naozaj profesionálni robotníci), ja som ich raz počula sa smiať na vtipnej historke, z ktorej som rozumela iba niečo v zmysle, že 1 robotník spí pod paplónom ťahší ako on.

3. Hudobný vkus:
Ale z našeho bytu okrem haluzí počuť aj niečo oveľa príjemnejšie: Hudbu. Ich jediné šťastie je, že počúvam dosť často Martina Chodúra. :-). Ale počúvam aj iné songy. Rôzne (ne)rádiové, to je ok ešte, ale keď si pustím vianočné piesne(a viete, že som toho schopná), robotníci sa isto čudujú. Na oplátku si oni pustili nejaké jadranské piesne tiež v nevhodnom období - ráno, obdobie to bolo nevhodné preto, lebo som sa na nich zobudila :-D. Ale dosť často si muziku robia aj sami, našla som tam dosť talentov na pískanie si, mali by s tým niekam ísť, to by bol titulok ,,Československo má talent vyhral robotník!"

4. Za hranice ľudských možností:
Keď som chodievala spať až po polnoci a ráno u mňa vŕtali a búchali a ja som aj napriek tomu hluku dokázala spať, tak áno, prekonala som sama seba. Takisto, ako keď foter spal po nočnej, čím sa dostávame k...

5. Telepati sadisti:
Robotníci sú asi tiež telepati, lebo párkrát sa stalo, že celý týždeň nebúchali pri našom balkóne, iba akurát vtedy, keď bol foter po nočnej a chcel spať.

6. Načo chodník?:
Raz večer som počula, ako 1 chalan/muž volá druhému, že ide k nemu cez balkón, však jasné, načo by šiel po tak nebezpečnom chodníku, možno tab bude veľký pes, ktorý ho zje, alebo blázon, ktorý ho ukradne a zje. Ale takto na labilnom lešení, vo veľkej výške, je to úplne bezpečné.

7. Dokončia to?:
A na záver otázka, dokončia do novembra - rok po termíne??? Alebo to nakoniec mal byť november 2015? (to snáď nie!)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama